armin van buuren - bratislava - 09. 04. 2010

Autor: Tomáš Kamenský | 12.4.2010 o 15:39 | (upravené 12.4.2010 o 16:10) Karma článku: 3,25 | Prečítané:  1100x

Pred časovým obdobím počítajúcim sa na pár mesiacov Slovensko obletela správa, ktorá zaskočila a ovplyvnila mnohé životy spojené s elektronickou hudbou nielen na Slovensku ale i v rámci blízkeho okolia tejto útulnej krajinky. Nenaplnený sen nejedného z Vás (Nás) začal pomaly naberať správne kontúry a všetko smerovalo len k jednej pravde. Bratislava zažije event svetových rozmerov s tou najjagavejšou ,najpopulárnejšou, najtranceovejšou hviezdou súčasnej elektronickej scény nesúcou názov Armin van Buuren. DJ, producent v jednej osobe, nositeľ najhodnotnejších ocenení v kolónke Trance music ale v neposlednom rade človek s obrovskou charizmou, na základe ktorej si získal milióny sŕdc, nielen ženských, ľudí po celej planéte.

Armin van BuurenArmin van BuurenPeter Král

„Konečne“, bol môj prvý povzdych naplnený šťastím umocnený o pocit, že krajinku spod Tatier nenavštívi len svetová jednotka, ale aby toho nebolo málo, navštívi nás mega event v podobe oslavy 450. edície relácie A State of Trance, ktorá je vysielaná s týždennou pernamentnosťou po celom svete hľadajúc uši a vyvolávajúc len tie najemotívnejšie pocity hudobných nadšencov počítajúcich sa na milióny.

Čas plynul, nervozita stúpala, medzičasom k nám zavítala jar a s ňou aj oboznámenie „sekundantov“ hosťujúcich na oslave elektronickej hudby. Ashley Wallbridge, Myon and Shane 54, Dash Berlin, Gareth Emery, Daniel Kandi, W & W, Marcus Schossow sú mená pri ktorých mi srdce zaplesalo, vyskočilo z trička a vrátilo sa naspäť bijúc rýchlosťou svetla, možno aj trošku rýchlejšie.

Podľa môjho skromného úsudku, Bratislava mohla byť svedkom zrodu najlepšieho line-up_u spomedzi všetkých osláv 450. edície ASOT-u umocneného o zástupcu so slovenskými koreňmi, Roberta Buriana.

9. apríl 2010 – 10.00 h ráno – Rozlepil som jedno oko, vstal pravou nohou, naraňajkoval som sa, vyleštil zúbky a pokračoval v príprave na piatkový večer. Nič neobvyklé na piatkový deň, na študenta, avšak predsa bolo niečo odlišné. Hovorí sa, že chlap myslí na sex každé 3 minúty, v tento deň som sa stal asi ženou, pretože som sa vzdal tejto idey na úkor myšlienok spájajúcich sa s večerným predstavením a mojím sviatkom. Deň sa pomaly blížil k svojmu záveru vymieňajúcich si funkciu s nocou, kedy dostal môj život nový rozmer. Zbalil som všetky švestky a vybral sa smerom k blízkosti hudobného ohniska s názvom Incheba a to do centra Bratislavy, kde som uspokojil chuťové bunky a spojil sa s osadenstvom putujúcim mojím smerom. Pri poslednom stanovišti deliacom nás od Incheby, na zastávke MHDčky, sme stretli dvoch chalanov z Čiech, ktorý sa snažili prísť na systém akým funguje automat na lístky. S radosťou sme im ho vysvetlili, avšak tu nastal ďalší problém. Nemali peniaze v mene Euro, preto sme spravili obchod, pre nás s výhodným kurzom (Však sme bratia). Medzitým dorazil autobus, do ktorého sme rýchlo naskákali, pridali sa aj Česi, avšak ich jeden z nich zabudol zobrať lístok z automatu a druhý si ho neorazil, takže 20-minútové riešenie problému s lístkami sa zdalo razom zbytočné ale o to zábavnejšie a pre nich aj s kúskom adrenalínu v krvi. Autobus zastavil a my sme sa rozutekali ako malé deti smerom k hlavnému vchodu. V tom čase práve na stage-i stál Ashley Wallbridge, ktorému považujem, nielen ja, za talent veľkých rozmerov, ktorý má pred sebou svetlú budúcnosť umocňujúcu už v tomto čase o produkciu svetových rozmerov. Z osobných dôvodov som „chcene“ musel pred Inchebou pobudnúť nejaký ten čas, čo ma neodradilo, práveže naopak, ešte viac nabudilo na zážitok, ktorý na mňa čakal vo vnútri. Ashley-ho set som si dodatočne stiahol a musím povedať, že ma utvrdil v názore, ktorý v mojej hlave panuje už dávnejšie.

Po ututlaní menších povinností som zamieril smerom ku vchodu, kde ma čakalo nemalé prekvapenie. Myslel som si, že som ostal visieť v časovej bubline a party sa skončila. Svedčalo o tom množstvo odpadkov povaľujúcich sa len-tak po zemi pred hlavných vchodom. Potom som si buchol po hlave, pozrel sa na krásny bratislavský hrad a až vtedy som si uvedomil: „Jháááj, Slovensko sa „predvádza opäť raz a zas.“

Vytriezvel som a pobral sa do vnútra. Rad na šatne končiaci niekde vo Viedni som odignoroval a s mojou „vypracovanou“ postavou som sa dral smerom k zvukovým vlnám vychádzajúcich z jabĺčka maďarského dua Myon and Shane 54.

Zo začiatku by som sa chcel pristaviť pri určitých anomáliách, aby som sa mohol už len rozplývať nad čarom zážitku, čarom nesúcim názov: A state of trance 450.

Šatne – Nikto by sa v tej chvíli nesťažoval, keby sa ich v mieste konania deja nachádzalo minimálne o 100 viac. J

„Ľudia“ – Mnohí sa sťažovali na počet, mne vôbec nevadil, pretože dokázal vytvoriť elektro-pulzujúcu atmosféru pre každého účinkujúceho, na čo som bol hrdý a zároveň šťastný, že my Slováci ako národ sa stále vieme zabávať a odovzdať na party maximum energie. Negatívom boli usadlíci, ktorý si pomýlili adresu a čakali na vystúpenie Karla Gotta, na ich počudovanie sa nedostavil a tým-pádom znepríjemňovali pocit pohody ostatným návštevníkom, ktorý by museli mať krídla v prípade ak by nastal nejaký neurčený problém v hale, chvalabohu požiarnik Sam nebol za potreby.

Viac informácií ohľadne všetkého „zlého“ nechávam na internetových odborníkov, predsa vidia veci vždy z nadhľadu, len oni jediní majú pravdu, sú trefní a pritom nadpozemsky dokonalí, takže priestor na weboch je Váš J

Späť k duu Myon & Shane 54. Ich set pozostával väčšinou z mash-up_ov, vlastnej produkcie okorenený o bláznovstva Shane-a, ktorý bavil dav, natáčal a pritom stihol aj mixovať. Naopak jeho druh Myon svojím flegmatickým správaním bavil mňa a vždy sa mi vyčarí úsmev na tvári, keď si spomeniem na jeho, pomaly už kultový výraz známy z yotube videí, International Departures: „I like.“ J Setík zakončili mash-up_om Nirvana-y, ktorý dostával ľudí do pomykova.

Počas jednotlivých vystúpení sa k partypeople prihováral vysoko očakávaný Armin van Buuren, ktorý svojím hlasom vyvolal v dave veľkú odozvu umocnenú o videoprojekciu, kde sme mohli Holanďana vidieť v priamom prenose za mikrofónom.

Do konca dňa ostávala jedna hodinka a presne v tej chvíli sa za mixpult postavil Dash Berlin. Pokračoval v svižnom tempe s veselými vecičkami z jeho vlastnej kartotéky. Set popretkávaný krásnymi vokálmi, ktoré dopĺňali strhujúce piánové breakdowny končiace euforickými pasážami.

0 00.00 h sa na veľkoplošných obrazovkách objavilo meno Gareth Emery. Brit, ktorý ešte pred pár rokmi bol považovaný za bedroom DJa, bez známosti mena, konexií, svetovej produkcie, zrazu stál pred nami a človeku sa až nechcelo veriť, aký zlom v živote môže nastať za taký krátky časový okamih. Držiteľ 8. miesta rebríčka DJ Mag nenechal nič na náhodu a vybalil na nás to najlepšie, čo jeho umelecká zložka dokáže vyprodukovať. Masívny trance okorenený o hutnú basové linky, priezračné melódie...Vtedy mi preblysla hlavou myšlienka a názor, že Gareth nie je na vrchole na základe šťastia, ale na základe tvrdej, poctivej a v neposlednom rade tvorivej práci...

Po 55. Minútach Gareth-ovho setu sa mi začali zapaľovať lýtka, pretože na stage-i som zazrel bielu košeľu, ktorá nasvedčovala, že sa nemôže jednať o nikoho iného ako samotného pána maestra – Armin van Buuren-a. V tom čase moje maličké nôžky už poskakovali dole v dave snažiace sa o predratie hlbšie do jadra, avšak ani moja „mohutná“ postava a hriňovská nátura nedopomohla k posunutiu sa čo i len o meter.

O jednej hodine rannej to všetko vypuklo. Davová eufória zaplavila celé auditórium a halou sa začali niesť zvukové vlny predznačujúce predstavenie hodnosti svetovej jednotky.

Armin ma hneď zo začiatku prekvapil so svižnosťou akú vložil už do prvých minút jeho setu. Jeho bmp sa pohybovalo vo vyšších medziach ako býva zvykom a predznamenalo to, že nenecháva nič na náhodu a bude sa snažiť vydolovať z nás ale i so seba maximum energie.

Počas priebehu jeho umenia rozdával úsmevy na každú stranu, výborne komunikoval s publikom a bolo vidieť, že Bratislava sa mu hlboko vryje do pamätí vďaka všetkým zúčastneným, ktorý vytvorili nezabudnuteľnú a neopakovateľnú atmosféru.

Celá hala žila arminovým setom, spievala, tlieskala a mal som pocit, že keby sa DJs nemusia držať striktne pevného časového rozpisu, Armin by hral až do rána bílehoJ

S mnohými kolegami sme sa zhodli na názore, že Armin zahral výborný set v porovnaní s tým, čo poniektorí očakávali.

Pánko si u mňa zaslúži obrovský obdiv, nie len kvôli hudobnému nadaniu ale i práci, čo odvádza on a jeho manažment, pretože hudba dnes už nielen len sama o sebe. Spadá pod ňu množstvo kritérií, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a dopĺňajú, čo vytvára poskladanú mozaiku, ktorú Armin-ov tým má najvycibrenejšiu na svete ,pretavenú do megalomanskej značky, prinášajúcu v každom kúte sveta úspech rovnajúci sa peniazom...

Presne o tretej hodine rannej sa objavil na pódiu zarastený chlapík s tričkom „I Love Music(Trance) – Daniel Kandi.

Od tohto pán som očakával trance z roku 2004, šťastný, rýchly, avšak opak bol pravdou. Odohral výborný set, z ktorého mi najviac utkvel v pamäti track z produkcie Burian vs. Schossow so svojským názvom – Kofola. Myslel som si, že je to skôr track do klubu, kde z vlastnej skúsenosti viem, čo dokáže narobiť s ľuďmi ale v hale? Jedným citoslovcom: Wauuu!

Party night sa pomaly blížila ku koncu, ale pred nami ostávali ešte dve zastávky v podobe setov od pánov W and W a Marcus Schossow.

W & W. Ich produkciu obdivujem, pretože je svojská, hutná, progresívna. Set, ktorý naservírovali v sobotné ráno bol dobrý, ale odohraný v jednej rovine bez obmien. Pre niekoho najlepší set večera, pre mňa hlboký štandard.

V tej chvíli sa moje myšlienky už upriamovali na záverečnú osobu celého eventu a to Marcus-a Schossow-a.

Marcus Schossow – neopísateľný zjav scény. Správne uletený, nesmierne talentovaný a hlavne vždy hudobne rozbíjajúci nadčlovek. Nadčlovek z dôvodu zaujímavosti jeho produkcie, pretože vždy, čo počujem od neho nový track, pýtam sa Boha ako toto môže vytvoriť pozemšťan. To isté som sa pýtal aj v sobotné ráno ale nebol to Boh ale Senor Kuros, s ktorým sme len krútili hlavami, že čo to zas má byť. Maximálne nadupaný set, preplnený tučnými basovými linkami, masívnymi nájazdmi doplnenými o tie najlepšie nápady z producentského chlebíčka.

Marcus dôstojne uzavrel monumentálnu show, ktorá mi nedala spávať dlhé mesiace.

Zážitok z celej party mi rapídne vylepšila partia ľudí pohybujúca sa okolo mojej osoby. Občania z Horehronia, Banskej Bystrice, Levíc, Nových Zámkov, Šale a iných veľkomiest sa celý čas neúnavne bavili a sú pravým dôkazom toho, že na party sa dá zabaviť aj bez kvapky nápojov s percentami. Bavili sa, tancovali, skákali, kričali, hrali na klavír ale i gitaru, cibrili kopaciu techniku, tlieskali, tomu ja hovorím pravé trance-ové nebo!

Možno dostanem feedback, že som trošku zveličoval, preháňal alebo sa vyjadril skreslene, nepresne ale pre mňa to bol zážitok nad zážitok. Všetko zlé ostane zabudnuté, všetko krásne, majoritné ostane nezabudnuteľné a uchované po dobu nekonečnú...

Tomáš Kamenský (Tom Haley) J

 

Armin van Buuren

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?